Databázy a informačné systémy priemyselných havárií v EÚ

Úvod

V rozsahu Európskej únie má na starosti zlučovanie a sumarizovanie informácií o závažných priemyselných haváriách Úrad závažných priemyselných havárií v pôvodnom názve The Major Accident Hazards Bureau – MAHB. Tabuľka 1 obsahuje šesť najvýznamnejších a najznámejších databáz ku problematike priemyselných havárií v rámci členských štátov Európskej únie. Samozrejme kvalitné a dobre spracované databázy priemyselných havárií sú aj mimo EÚ ako napríklad (CSB – The U.S. Chemical Safety Board, The Japanese Failure Knowledge Database alebo Tukes VARO from Finnland). V nasledujúcej časti tohoto článku sú vybrané databázy popísané.

Tabuľka 1 Najvýznamnejšie a najznámejšie databázy priemyselných havárií v rámci EÚ (Zdroj: Autor)

Databázy a informačné systémy na úseku prevencie ZPH

Databáza eMARS (Európska únia)

Databáza eMARS zoskupuje správy o priemyselných chemických haváriách typu ZPH a skoroudalostiach s prítomnosťou chemickej NL. Správy v eMARS pochádzajú z krajín Európskej únie (EÚ), Európskeho hospodárskeho priestoru ( ďalej len „EHP“), Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“) a Hospodárskej komisie OSN pre Európu (ďalej len „EHK OSN“).  Databáza je spravovaná Úradom pre závažné havárie (The Major Accident Hazards bureau – MAHB) Spoločného výskumného centra  Európskej komisie (European Commission Joint Research Centre – JRC) so sídlom v Talianskej Ispre. Hlásenie ZPH a skoroudalostí je povinné pre všetky členské štáty EÚ ak je splnené kritérium ZPH v podniku typu SEVESO. Informácie o nahlásenej udalosti vkladá do systému databázy eMARS poverený kompetentný orgán krajiny, v ktorej ZPH alebo skoroudalosť nastala. Pre ostatné krajiny EHP, OECD a EHK OSN, ktoré nie sú priamo členským štátom EÚ, je nahlasovanie nehôd do databázy eMARS dobrovoľné. V správach o ZPH alebo skoroudalostiach sa nešpecifikujú informácie pomocou ktorých by bolo možné identifikovať konkrétny štát alebo podnik, spoločnosť čo robí nahlasovanie a zverejnenie anonymné. Databáza eMARS zoskupuje tri typy udalostí „I. Chemické havárie typu ZPH“ a „II. Skoroudalosti s prítomnosťou NL“ a „III. Iné udalosti“ (eMARS EC, 2020). Databáza eMARS sa pozostáva z dvoch modulov  zo samotnej databázy eMARS, v rámci ktorej je možné prezerať správy o všetkých troch typoch udalostí. A druhý modul poskytuje štatistické údaje o nahlásených udalostiach z troch typov udalostí, o počte správ a nehodách podľa roku, typ odvetvia v ktorom k udalosti došlo, klasifikácia Seveso podniku, špecifické okolnosti (ako napríklad výskyt domino efektu, iniciácia vplyvom živelných pohrôm (NaTech), alebo cezhraničné vplyvy).

Obrázok 1: Používateľské prostredie modulu eMARS na vyhľadávanie udalostí v databáze

Na obrázku 2 je zachytený snímok používateľského prostredia vyhľadávacieho poľa v databáze eMARS.

Obrázok 2: Používateľské prostredie štatistického modulu databázy eMARS

Na obrázku 2 je zachytené používateľské prostredie štatistického modulu databázy eMARS. Na úplnom vrchu sa nachádzajú súbory štatistických údajov, podľa ktorých môže používateľ prehliadať jednotlivé štatistické údaje a tými sú:

• Event type – (Typ udalosti).
• Seveso tier - (Seveso úroveň).
• Events by Country – (Udalosti podľa krajiny).
• Industry Type – (Priemyselné odvetvie).
• Reasons reporting – (Dôvody nahlasovania).
• Special Circumstances – (Špeciálne okolnosti).

Databáza eSPIRS (Európska únia)

V súčasnosti do databázy eSPIRS podáva správy 27 členských štátov EÚ ako aj Islandu a Nórska. Z pohľadu nahlásených podnikov z týchto dokopy 29 krajín je registrovaných viac ako 12 000 prevádzok. Údaje poskytuje kompetentný poverený orgán v danej krajine, ktorý aj aktualizuje obsah na základe vnútroštátnych interných termínov. Účelom databázy je podpora ako jednotlivých členských štátov tak aj samotnú EK v ich rozhodovacích procesoch v súvislosti s riadením rizika poskytovaním prehľadu o geografickom rozložení rizika SEVESO podnikov (eSPIRS EC, 2020). Od roku 2017 sa stala databáza eSPIRS verejne dostupnou, to sa však týka len informácií, ktoré sú podnikmi považované za nedôverné. Taktiež v prípade niektorých členských štátov chýbajú údaje o umiestnení prevádzok preto úplnosť údajov nie je zabezpečená (Girgin, S. a kol., 2017).

Databáza ARIA (Francúzsko)

Databázu spravuje a riadi francúzsky „Úrad pre analýzu priemyselných rizík a znečistenia“  (francúzsky akronym BARPI). BARPI pôsobí pod Ministerstvom životného prostredia v rámci „Generálneho riaditeľstva pre prevenciu rizík“. Úlohou BARPI je zhromažďovať, analyzovať a šíriť informácie, spätnú väzbu o skúsenostiach v oblasti priemyselných a technologických havárií (The BARPI, 2022). Okrem úloh spätých s databázou ARIA ďalej BARPI vypracúva a šíri tematické alebo sektorové analýzy záznamov o priemyselných a technologických haváriách. A taktiež, každé dva roky organizuje seminár „Poučenie z priemyselných havárií“, ktorý je venovaný inšpektorom ŽP z Francúzska a iných krajín (ARIA Our mission, 2022). Databáza ARIA katalogizuje incidenty alebo havárie, ktoré boli alebo mohli byť škodlivé pre ľudské zdravie, život, majetok a ŽP. Zhromaždené informácie charakterizujú okolnosti, výsledky, príčiny nehody, protokoly z reakcie a zdolávania a opatrenia prijaté na zabránenie opakovaným nehodám a minimalizáciu následkov. Každoročne do pribudne do databázy približne 1 200 nových incidentov a havárií.

Obrázok 3: Proces zaznamenávania a zverejňovania súhrnu havárií a incidentov (Upravené: ARIA Database, 2021)

Na obrázku 3 je snímok používateľského prostredia databázy ARIA, konkrétne jej možnosti filtrovania pre vyhľadávanie záznamov. Databáza ARIA má filtre rozdelené do dvoch hlavných kritérií:

• Všeobecné kritériá (General criterias), v ktorých sa da filtrovať podľa oblasti činnosti (odvetvia) v ktorom ku nehode alebo incidentu došlo.
• Špecifické kritériá pre nehody (Accident specific criterias).Tieto kritériá sa ešte delia na tri podkritériá:
  • Základné kritériá (Basic criterias)
  • Popis nehody (Accident description)
  • Príčiny a dôsledky (Consequences and causes)

Obrázok 3: Vyhľadávacie filtre databázy ARIA (Zdroj: Autor)

Databáza FACTS (Holandsko)

Databáza chemických havárií FACTS bola vytvorená koncom 70. rokov 20. storočia spoločnosťou TNO Industrial and External Safety (Welcome FACTS, 2022). V dnešných dňoch však už TNO nie je správcom databázy FACTS túto úlohu prebrala organizačná jednotka „Jednotného priemyselného a prístavného hasičského zboru v Rooterdam-Rozenburg (Accident databases, 2022). Informácie o haváriách obsiahnuté v databáze FACTS sa často získavajú z odborných zdrojov, ako sú správy o haváriách vypracované podnikmi, vládnymi agentúrami. Samozrejme, informácie z viacerých zdrojov sú dôverné (About FACTS, 2022). Databáza sa tiež aktualizuje o informácie získané z vlastných vyšetrovaní, vedeckých časopisov, technických správ, informácií od úradov, hasičských zborov, policajných oddelení a podnikov, ale aj z časopisov a novín. Databáza FACTS neobsahuje rovnaké množstvo podrobných informácií o všetkých registrovaných nehodách.

V databáze FACTS existuje päť úrovní podľa podrobnosti informácií o haváriách. Je to z dôvodu, že databáza FACTS funguje na komerčnom obchodnom modely teda príspevky za prezeranie informácií v databáze ju udržiavajú funkčnú. V základe je možné pre používateľa bezplatne využívať len základnú úroveň 0. Na tejto úrovni je možné nahliadnuť do základných popisov nehôd. Od úrovne 1 je už rozšírenie s možnosťou súhrnných popisov všetkých havárií v databáze čo poskytuje prehľad o reťazci udalostí havárií. Náklady za predplatné na jeden kalendárny rok sprístupnenia úrovne 1 sú 1000,- € (Product and pricing, 2022).

Na Obrázku 4 je zachytený snímok rozhrania pre vyhľadávanie v databáze FACTS. Jedná sa o prvú informačnú úroveň teda o tabuľkovú formu, kde je pre jednotlivé stĺpce priradená charakteristika pre jednotlivé havárie v riadkoch. V stĺpcoch sú charakterizované informácie ako poradové číslo evidovania havárie v databáze, rok uskutočnenia, v akom odvetví priemyslu alebo pri akej činnosti havária nastala a na koniec či boli prítomné ľudské obete alebo len zranenia.

Obrázok 4: Rozhranie vyhľadávania úrovne 0 v databáze FACTS (Zdroj: Autor)

Databáza ZEMA (Nemecko)

ZEMA od začiatku mala za úlohu zhromažďovať, vyhodnocovať a zverejňovať všetky havária a udalosti, ktoré musia byť podľa vyhlášky o nebezpečných haváriách hlásené do tejto databázy a zohľadnené vo výročných správach. Samotné havárie alebo udalosti sú rozdelené podľa ich rizikového potenciálu na „havárie“ a „narušenia bežnej prevádzky“. Systematické zaznamenávanie a vyhodnocovanie havárií a udalostí je významným základom pre rozvíjanie súčasného stavu bezpečnosti a techniky (Zentrale Melde, 2022). ZEMA zverejňuje pravidelne vo výročných správach všetky udalosti, ktoré je potrebné nahlasovať (Welcome to ZEMA, 2022).

Na obrázku 5 je snímka z používateľského prostredia databázy ZEMA. Vyhľadávanie je možné prostredníctvom zadania konkrétneho slova do textového poľa alebo vyhľadávať prostredníctvom filtrov. V rámci filtrov vyhľadávania je možné nastaviť parametre údajov vyhľadávania o: dátume, mieste (v rámci Nemeckej spolkovej republiky, Belgicka, Kanady a USA), type priemyselného podniku alebo zariadení, príčine a iných.

Obrázok 5: Používateľské prostredie databázy ZEMA (Zdroj: Autor)

Záver

Závery z jednotlivých priemyselných a technologických havárií, incidentov môžu byť použité ako prípadové štúdie alebo ako poučný príklad pri tvorbe nových postupov alebo pri modifikovaní už existujúcich, na identifikovanie a analýzu rizík v procese posudzovania rizík. Je potrebné havárie analyzovať na pravidelnej báze aby boli identifikované možnosti zlepšenia do ďalšieho priemyselného rozvoja spoločnosti.

Použitá literatura

eMARS [online]. European Commission, 2020 [cit. 2022-01-07]. (eMARS EC, 2020)

eSPIRS [online]. European Commission, 2020 [cit. 2022-01-07]. (eSPIRS EC, 2020)

GIRGIN, S.; C. PROIETTI, S.; PARIS, S. Feasibility study on linking RAPID-N with GDACS: Improving disaster alerts with hazardous industry and secondary consequences data. European Commission, 2017. 39 s. (JRC Technical Report).

Our mission [online]. ARIA, Ministère de la Transition écologique et de la Cohésion des territoires, 2022 [cit. 2022-01-22]. (ARIA Our mission, 2022)

The ARIA Database [online]. ARIA, Ministère de la Transition écologique et de la Cohésion des territoires, 2021 [cit. 2022-01-22] Dostupné z (ARIA Database, 2021)

The BARPI [online]. ARIA, Ministère de la Transition écologique et de la Cohésion des territoires, 2022 [cit. 2022-01-24]. (The BARPI, 2022)

Welcome to the FACTS chemical accident database [online]. Uddel, 2022 [cit. 2022-01-30]. (Welcome FACTS, 2022)

ZÁNICKÁ HOLLÁ, K. …[et al.]. Posudzovanie rizík priemyselných procesov. Bratislava: Iura Edition, 2010. ISBN 978-80-8078-344-0.

Zentrale Melde- und Auswertestelle für Störfälle und Störungen [online]. Umwelt Bundesamt, 2022 [cit. 2022-02-01]. (Zentrale Melde, 2022)

Vzorová citace

ŠOLTÉS, Viktor; HOLLÁ, Katarína; KOČKÁR, Samuel. Databázy a informačné systémy priemyselných havárií v EU. Časopis výzkumu a aplikací v profesionální bezpečnosti [online]. 2023, roč. 16, č. 1-2. ISSN 1803-3687.

databáze=stitek

informační systémy=stitek

nebezpečné látky=stitek

prevence závažných havárií=stitek